Od nedele masmédiá, či printové, či obrazové, prinášajú zábery z miesta nešťastia, komentáre k nehode, názory o jej možných príčinách. Dopredu sa robia závery, pričom je jasné, že pri takej vážnej dopravnej nehode nebude výsledok za týždeň – dva. Veď si len spomeňme na podobnú dopravnú nehodu autobusu z pred roka pri Hriňovej, kde zahynulo päť osôb. Nehoda sa stala vlani v septembri, a vyšetrovateľ ukončil vyšetrovanie iba minulý týždeň. Temer rok trvalo, kým sa definitívne dalo na papier, že k nehode, pri ktorej zomrelo päť osôb a ďalších 11 sa ťažko zranilo, nemuselo dôjsť, keby šiel vodič autobusu pomalšie dole kopcom. Zároveň podľa posudkov vyplýva, že pri nehode zlyhali autobusu brzdy pre dlhé brzdenie.
Tu trvalo vyšetrovanie celý rok, k nehode autobusu pri Gospiči sa medzi verejnosťou robia definitívne závery už po necelom týždni. Niektorým stačí fotografia poničeného zvodidla z novín, či vyjadrenie tých cestujúcich, čo nehodu prežili, že niečo pred nárazom autobusu do betónového piliera diaľničného nadjazdu buchlo, a už sa dáva vina stavbárom diaľnice, že zle osadili zvodidlo, alebo výrobcovi pneumatík, že strelila pneumatika.... Nikto nevidel tachograf z autobusu, ale našli sa jedinci, ktorí sú presvedčení, že vodiča premohol mikrospánok. Ďalší prehlasujú, že šesťdesiatštyri ročný vodič nemal za volantom autobusu pri tomto dlhom zájazde čo robiť. Všetko je diskutabilné, každý má v niečom pravdu, ale ozaj nechajme čas a priestor odborníkom, ktorí boli na mieste nešťastia, majú k dispozícii vrak autobusu aj možnosť zabezpečiť si všetky potrebné podklady k tomu, aby mohli vyrieknuť závery, ktoré však život tým štrnástim nešťastníkom aj tak už nevrátia.
Ale o tom som ani nechcel veľmi písať. Nerád totiž riešim niečo ako sa hovorí „po funuse“, keď už je vlastne neskoro. Som za riešenia, ktoré sa realizujú ako prevencia, ktoré môžu prispieť k tomu, aby sa podobné tragédie na cestách nie že nedajbože neopakovali, ale hlavne vôbec nevznikali. Preto som aj v rámci tohto blogu v mnohých svojich kritických postrehoch poukázal na nedostatky v dopravnom značení, či na chýbajúce resp. zle realizované dopravno-inžinierske opatrenia, ktoré môžu byť dnes, zajtra, o mesiac či o dva príčinou vážnej či tragickej dopravnej nehody. Určite nie takej závažnej, veď smrť štrnástich účastníkov cestnej premávky v priebehu pár sekúnd pod jedným diaľničným nadjazdom sa nesmie opakovať, nie to ešte stávať častejšie. Hoci tlačové agentúry prinášajú temer denne správy o katastrofách na cestách, či železniciach, ale to sú predsa len správy z končín sveta, kde sa na vedecko –technickú revolúciu pozerajú rovnako ako na koniec sveta, a niečo ako dopravné predpisy tam možno ani miestny parlament ešte neschválil.
Vrátim sa na Slovensko, a kedže som z Košíc, a nešťastný autobus v Gospiči viezol temer všetko Košičanov, chcem dať opäť do pozornosti kompetentným zopár postrehov z košických ciest. Ono v tomto meste existuje isté špecifikum – tu sa rieši dopravná situácia zväčša vtedy, keď je pozde, keď už sa niečo udeje. A ešte čo platí špecificky pre dopravu – podceňujú sa názory odborníkov, preferujú sa riešenia technicky a normami nepodložené. Nechcem zabŕdať do pseudokruhovej križovatky na Ondavskej, kde je podľa vyjadrenia kompetentných všetko v poriadku, podľa mňa ani zďaleka. A keď nič iného, magistrát pred tromi mesiacmi, keď to čudo navrhol a namaľoval, prehlásil, že do dvoch týždňov tam budú na takto preriešenej „stykovej“ križovatke aj fyzické ochranné ostrovčeky a dlažba. Čuduj sa svete, nič tam nepribudlo, okrem dennodenných kolízií, ohrozovania peších a nového napojenia parkoviska, čím pribudol do tohto kolízneho miesta ďalší vjazd, resp. výjazd. Za chvíľu napadne sneh, a to tu na tom rondeli iba bude zábava. Verím, že sa neskončí smrteľnou dopravnou nehodou.... Nechajme však túto križovatku dnes na pokoji, verím, že Obvodný úrad pre dopravu v Košiciach, ktorý tu začal ešte niekedy v júli konať, že aj niečo dokoná.
Ja sa vrátim k tomu, aby som ukázal zopár výnimočne „bezpečných“ dopravných miest z ulíc mesta Košice. Dávam ich do pozornosti správcom komunikácií, či mestskej SKK, resp. štátnej SSC-čke:
Prvý prípad - Myslavská cesta v smere od Sídliska KVP, príjazd ku križovatke Červený rak, cestný most Moldavská, pokračovanie po obchvate v smere ku nadjazdu VSS. Jedná sa o komunikáciu značenú ako cesta pre motorové vozidlá, kedže je to v intraviláne, je tu povolená 80-tka.
Na prvej snímke začiatok cesty pre motorové vozidlá, v diaľke vidieť most, na druhej snímke príjazd k mostu, na tretej snímke betónové piliere mosta. Žiadna ochrana, žiadne zvodidlá, betónové piliere dvadsať päť centimetrov za nízkym obrubníkom. Že je tento stĺp miestom častých dopravných nehôd, je zrejmé z tretieho záberu.
Na vlas podobná situácia je z opačného smeru. Čakáme na autobus plný turistov ? Tu ho ani chýbajúce zvodidlo nemá ako pribrzdiť.... ----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
V komentároch k dopravnej nehode autobusu sa našlo aj pár kritických hlasov na tému kvality a bezpečnosti chorvátskych diaľnic, pričom sa spomínala rýchlosť jej výstavby. Ja na týchto záberoch chcem poukázať na asi najrýchlejšie "vybudovaný" úsek cesty pre motorové vozidlá na Slovensku. Jedná sa o cestu I/50 E50 E58 z Košíc do mestskej časti Košice-Šaca, ktorá sa cca pred štyrmi rokmi zo dňa na deň papierovo preklasifikovala Slovenskou správou ciest z normálnej na "rýchlostnú".
Jediná úprava, ktorá sa tam urobila, bolo osadenie dopravných značiek D32a cesta pre motorové vozidlá". A tak zo dňa na deň tam, kde vám včera naparili policajti pokutu, že ste prekročili deväťdesiatku, zrazu bez problémov môžte jazdiť 130 km/h. Pritom technické a dopravno-inžinierske opatrenia a zabezpečenia takejto rýchlostnej komunikácie sú na oveľa vyššom stupni ako u bežnej cesty I.triedy. No ale nevadí, veď máme aspoň rýchlostnú cestu bez portálových značiek, s úrovňovými križovatkami bez odbočovacích pruhov, so zastávkami MHD atď. Navyše nám v strede komunikácie premávajú električky, ktoré od áut delí minimálny obrubník.
Ako to vyzerá v skutočnosti - vidieť na pár záberoch. Do takto osadených nechránených dopravných značiek už vletelo zopár motoristov, ten električkový nadjazd je nad komunikáciou, kde v smere do mesta je povolená 130-ka. No veď čo, aspoň sú na ňom stopy niekedy dávno zrealizovaného žltočierneho výstražného náteru. Čo myslíte, ako by dopadol plne naložený autobus do tohto betónového piliera ? Radšej nemyslieť....
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Na ďalších záberoch je situácia na Moldavskej ceste - príjazd do centra v smere od Rožňavy, teda z hore spomínanej cesty pre motorové vozidlá. Snímky sú už z úseku, kde je šesťdesiatka, takže riziko vážnych dopravných nehôd sa znižuje, ale predsa.... Betónové a oceľové konštrukcie meter od komunikácie, nechránené trakčné stožiare električkovej trate v zelenom páse tesne vedľa komunikácie, pričom obrubník neexistuje - iba stopy havarovaného auta na stožiari, rozvodné a napájacie skrine električkovej trate s napätím 600 V, bez akejkoľvek ochrany, ak za ochranu nepovažujeme nálepky na dverách skrine, upozorňujúce na nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom. Ak do tej skrine vletíte v plnej rýchlosti autom, nebudete stačiť ani sledovať ten ohňostroj ....
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------
No a na koniec záber na pilier mosta na Moskovskej, kde už prednedávnom k tragédii došlo, keď tu na následky vážnej dopravnej nehody pred pár rokmi zahynula manželka jedného z riadiacich pracovníkov bývalých VSŽ. Ako vidieť, nič sa odvtedy nezmenilo, betónový pilier stojí na okraji cesty, za autobusovou nikou, bez akejkoľvek ochrany pred nárazom, bez výstražného náteru, ako keby čakal, kto zas doňho kedy buchne....
Dúfam, že sa kompetentní nad týmito zábermi z košických ulíc zamyslia. Na úplný záver iba toľko, že podobných nebezpečných miest je v Košiciach niekoľko desiatok. A určite nie iba v Košiciach.
Foto: autor
