Keď sa budujú pseudorýchlostné komunikácie

Autor: Pavel Titl | 27.7.2008 o 14:00 | Karma článku: 7,02 | Prečítané:  2153x

Tento víkend sa ešte ani neskončil, a už priniesol na našich cestách opäť niekoľko tragických nehôd. Tie najvážnejšie sa stali už v piatok, spomeniem dopravné nehody pri Nitre, Poprade a Ožďanoch. V dvoch prípadoch pri Nitre a Ožďanoch boli účastníkmi nehôd vodiči – policajti. U tej pri Ožďanoch vyhasli zbytočne tri životy.

Neboli to tentoraz deti, boli to dvaja manželia, vracajúci sa z dovolenky, a vodič, ktorý do nich vpálil z protismeru.

Podľa agentúrnych správ  a príspevku TV Joj s najväčšou pravdepodobnosťou nehodu a úplne zbytočnú smrť troch ľudí zapríčinil policajt, ktorý na mokrej ceste, kde je zákaz predbiehania, vošiel do protismeru a podľa odhadov v stopäťdesiatkilometrovej rýchlosti zrušil oprotiidúcu Felíciu a v nej vodiča so spolujazdcom. Sám tiež zomrel na mieste nehody.

Opäť tragédia na ceste, opäť zomierali nevinní, opäť nehodu zapríčinil niekto, kto letel po ceste ako blázon. Policajt, rútiaci sa po mokrej ceste stopäťdesiatkou.  

Veľmi by ma zaujímalo stanovisko Prezídia PZ k tejto nehode. Najmä prečo ten policajt išiel v aute takou rýchlosťou, samozrejme nepovolenou (je tam predpísaná 100-ka), navyše v takom daždivom počasí.  A nielen k tejto nehode by som si rád vypočul vysvetlenie od kompetentných. Policajti všeobecne (česť výnimkám, aj keď je ich žalostne málo) permanentne za volantom porušujú dopravné predpisy. Predpísaná rýchlosť je pre nich zdrap papiera, ktorý sa zvykne používať úplne pri iných intímnych príležitostiach, len nie za volantom, zákaz telefonovania je pre policajtov šoférov asi dobrý vtip, lebo sledujúc ich chovanie za volantom, tak nadobúdam dojem, že vodiči policajných vozidiel musia robiť reklamu niektorému z mobilných operátorov.  Zákaz zastavenia, jazda na červenú, zneužívanie majáka – to je bežný jav na našich cestách. A roztrepané policajné auto ako účastníka dopravnej nehody už začína byť na našich cestách bežným javom tiež. Veď ich kúpili dosť, majú čo rozbíjať....

Pred pár rokmi polícia plakala – nemáme techniku, páchatelia nám unikajú, s našimi žigulíkmi a škodovkami sa ďaleko nedostaneme. A tak sa nakúpili – kie, hondy, golfíky, pasaty, audiny. Ale vyzerá to tak, že policajti nevedeli jazdiť so žigulíkmi, a takú hondu či volkswagen nevedia šoferovať dupľom.

Viete,  vážení policajti – jazdiť v rýchlom aute a s majákom na streche , hoc iba vypnutým, to chce aj cit, zručnosť, skúsenosti. Ale toto všetko vám niektorým asi chýba, a nenahradí to žiadna policajná rovnošata. A samozrejme nepridá ani totálne ignorovanie a tolerovanie vyčíňania policajtov za volantom zo strany ich nadriadených.  Najmä ak sa tak chovajú aj v čase svojho osobného voľna, mimo služby, a na svojich súkromných vozidlách. 

Táto nehoda je o to smutnejšia, že zomreli nevinní, ale aj ten čo nehodu zapríčinil. Nie vždy má vinník také „šťastie“, že nenesie následky svojho hlúpeho správania za volantom po zbytok svojho života. Možno že by bolo spravodlivejšie, keby sa na cestách zabíjali iba vinníci nehôd. A tí, čo boli v nevhodný čas na nevhodnom mieste, a mali tú smolu, že v protismere išiel nejaký blázon, ktorý v takej obrovskej rýchlosti už nebol schopný uvažovať, by z takýchto nehôd vždy vyviazli živí. Lenže bohužial, zázraky sa nedejú, väčšinou je to práve naopak. Magori zabíjajú, ale prežívajú. V tomto prípade nie...

A ešte dve myšlienky.

Jednu som už nakúsol – správanie sa profesionálnych šoférov – lebo považujem policajta za volantom vozidla za profesionála, aj keď som asi naivný. Viem, že vás policajtov nikto nekontroluje, pre vás neplatí ani plná čiara, ani zákaz zastavenia, ani značka obmedzujúca rýchlosť. Pre vás už pomaly neplatí ani značka daj prednosť či červená na semafóre. Keď sa niečo stane, vždy sa vyhovárate, že ste riešili naliehavý prípad, naháňali zločinca, či išli ochraňovať náš majetok či životy. Tak pri tom neohrozujte životy vy, a chovajte sa ako profesionáli. Viete dobre, že motorové vozidlo je zbraň, a vo vašich rukách ozaj nabitá a veľmi nebezpečná.

No a tá druhá myšlienka.

Dotknutý úsek komunikácie pri Ožďanoch, kde sa tá piatková tragédia odohrala. Ten kto tam jazdil a teraz jazdí, vie, čo tie serpentíny na hlavnom južnom ťahu z Košíc na Zvolen a Bratislavu v minulosti znamenali. Zavesený za kamiónom v kolóne ste tých 6 kilometrov, z toho štvrtinu cez obec, a druhú štvrtinu v neprehľadných zákrutách, absolvovali niekedy až za 15-20 minút. Nová cesta je kratšia a hlavne rovnejšia.  Ale ...  Šesťkilometrový úsek cesty v polovičnom profile sa budoval tri roky. Stál temer 1,3 miliardy Sk (42 miliónov €). Je súčasťou rýchlostnej cesty R2 ako súčasť cestnej siete medzinárodného cestného ťahu E 571 Česká republika – Slovensko – Ukrajina. Tento dôležitý cestný ťah je zaradený do európskej cestnej siete tvoriacej na území SR dopravnú tepnu v smere západ – východ v spojení Česká republika – Kúty – Bratislava - Nitra – Žiar nad Hronom – Lučenec – Košice – Ukrajina. Táto preložka štátnej cesty I/50 je riešená ako dvojpruhová komunikácia, predstavujúca  polovičný profil budúcej štvorpruhovej rýchlostnej komunikácie.  

A ja sa pýtam prečo zatiaľ iba ako polovičná ? Všimol som si, že temer všetky preložky dôležitých komunikácií v trase zadefinovanej siete diaľnic a rýchlostných komunikácií sa na Slovensku zužujú priamo úmerne ich vzdialenosti od Bratislavy. Čím bližšie ku Košiciam  prevládajú polovičné profily za miliardy korún, ktoré však riešia problémy nie na potrebných 100, ale zďaleka ani nie na tých 50 %, tak ako sa tie cesty stavajú na 50 %.  

A výsledok ? Tam kde sa jazdilo pomaly, sa dnes jazdí bežne stopäťdesiat – viď piatkovú nehodu. A bohužiaľ štatistiky dopravných nehôd sa začínajú o to rýchlejšie zapĺňať tragédiami z týchto pseudoúsekov rýchlostných poloprofilov, kde vám dopravná značka na jej začiatku zahlási, že vchádzate na cestu pre motorové vozidlá, hneď za ňou obmedzenie rýchlosti, zákaz predbiehania, súvislá stredová čiara. A po pár kilometroch opäť bežná cesta, majúca však tú výhodu, že na nej nemusíte mať diaľničnú známku, tak ako na tých predchádzajúcich 6 tisíc metrov. Síce to je dočasne zrušené, ale vraj iba do konca tohto roka, potom si opäť za ten luxus rýchlostnej cesty opäť zaplatíme.

Národná diaľničná spoločnosť si urobila čiarku, vyriešila ďalší problém. Pribúdajúce smrteľné nehody na týchto krátkych úsekoch však naznačujú, že problém zďaleka vyriešený nie je. A dokiaľ sa nebudú na tak zaťažených cestných ťahoch, akým trasa R2 na juhu Slovenska je, odovzdávať vodičom plnohodnotné štvorprúdové komunikácie, ale iba pseudorýchlostné,  sa tento problém určite definitívne nevyrieši. Najmä ak po nich jazdí čím ďalej tým viac bláznov za volantom....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?